História

Lokalita obce bola osídlená od mladšej doby kamennej. Prvá písomná zmienka z roku 1271 má spoločné pomenovanie s Velkými Kršteňanmi pod názvom „UTRAQUE _ KERESSNIA". V roku 1310 sa obec spomína ako královský majetok. Od 14. storočia sa uvádza ako majetok patriaci hradu Veľké Uherce a tiež ako majetok Nitrianskeho biskupstva, ktoré vlastnilo obce až do 19. storočia.

Heraldika

Zo šlachtických vlastníkov častí obce sú známe rody: Ostrožie, Forgáč, Dóci a Simoni.

V pečati obce je zobrazená korunovaná panna Mária so žezlom v ruke a s Ježiškom v náručí, je obkolesená plamennou svätožiarou. Dalšie údaje sú totožné s údajmi cirkevnej a obecnej kroniky. Erb, pečať a vlajka predstavujú trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého sa vzťahujú osobitné heraldické pravidlá a zákonitosti.

V záujme zachovať čo najviac z historickej symboliky obce, je vyhotovený nový správny erb obce Malé Krštenany.

Má túto podobu - v červenom štíte zo zlatého plamenného nimbu vyrastajúca strieborná, zlatovlasá korunovaná Panna Mária, v lavici so zlatým laliovým žezlom. V zmysle heraldickej konvencie bude možno striebornú farbu podla potreby zamieňať aj bielou, zlatú žltou.

Vlajka obce Malé Krštenany má štyri pozdĺžne pruhy - bielej, červenej, žltej a červenej farby. Pomer strán 2:3, ukončená troma cípmi. Pečať obce je okrúhla, uprostred s obecným symbolom a kruhopisom: OBEC MALÉ KRŠTENANY. Jej priemer je 35 mm.

Od spomenutých troch základných symbolov, ktoré sú jednotlivo uvedené i v tejto publikácií, možno odvodiť ďalšie. Sú to: zástava, krátka zástava, koruhva obce, znaková zástava a štandarda starostu obce. Nové symboly obce vyhotovila Heraldická komisia Slovenska.